2. kapitola - Chrabromilčania? Humusáci a zradcovia krvi!
31. 12. 2010
„Čistokrvnosť.“ zaznelo tichým hlasom a predsa akosi nahlas.
Dav ľudí sa pohol a všetci sa snažili byť prví, ktorí vojdú do klubovne, prví, ktorí vojdú do fakultných spální... Potisla som sa k stene oproti vchodu do klubovne, aby som sa vyhla všetkým. Chlad zo steny žaláru sa mi aj cez oblečenie vtisol do tela. O chvíľu som pri sebe periférnym videním zbadala hnedé a plavé vlasy, čo značilo, že Sheena a Silver sú múdrejšie ako ľudia v dave a tiež sa rozhodli vyhnúť sa mu.
Vošli sme až keď sme boli v tmavom žalári jediné. Klubovňa sa nezmenila. Nie, že by som tam čakala zmenu. Stále v nej bolo dosť ľudí, ktorým sa ešte nepodarilo dostať sa do spální. Automaticky som sa zaradila ku skupinke pred vchodom do dievčenských spální, ktorá sa pomaly posúvala.
Vtom som zacítila dotyk. Prekvapil ma a ešte viac to, že som ho pocítila na ľavej ruke. Rýchlo som ňou trhla a bezpečne si ju vyslobodila zo zovretia. Prudko som sa otočila, no ani som si nestihla všimnúť osobu, o ktorú sa jedná a ocitla som sa v objatí a na perách som pocítila bozk.
„Chýbala si mi,“ povedal Alec, keď sa trochu odtiahol. Musím priznať, že chvíľku mi trvalo, kým som si spomenula, že je to Alec Warrington, slizolinský triafač, alebo inak ten, s ktorým som si minulý rok začala. Pôvodne som ho plánovala len na rok. Ale keď to berie takto...
„Aj ty mne,“ odpovedala som neúprimne a znova som ho pobozkala. „Aj keď by som tu s tebou rada zostala, som unavená. Pôjdem,“ ukázala som na schody do dievčenských spální. „Maj sa,“ ešte raz som ho pobozkala a potom som sa otočila, a so Sheenou a Silver som vyšla hore.
V našej spálni už sedela Walerya. Nechápem, ako ju mohli zaradiť do Slizolinu. Ja osobne by som ju dala do Bifľomoru. Dobre, možno je čistokrvná, ale je to škaredá bifloška. A také sem rozhodne nepatria. Nepozdravili sme ju a ani ona nás. Nebolo ťažké bývať s ňou. Od prvého ročníka sme sa navzájom ignorovali. Po vyučovaní celý deň strávila v kúte klubovne nad knihami a sem prišla len pred spaním. Ráno bola vždy hore ako prvá, a keď sme sa zobudili my, bola už vo Veľkej Sieni prichystaná na vyučovanie. Čo lepšie sme si mohli priať?
Ako každý rok, aj teraz už boli naše kufre v spálni. Všetky sme sa ponáhľali do postelí. Ja som si ľahla tiež. No keď som si však bola istá, že Sheena, Silver aj Walerya spia, vstala som. Sadla som si na podokenicu a zahľadela sa kamsi medzi žiarivé hviezdy na oblohe.
Myšlienky mi zablúdili k mojej úlohe. Dobre som vedela, aký bude tento rok. Bola som rozhodnutá vykonať tú úlohu. Nevzdám sa. Aj keby som za to zaplatila Sheenou a Silver. Potom ich už aj tak nikdy neuvidím. Svoj pohľad som preniesla na ich telá, spiace pod prykrývkami. Zapochybovala som, či to spravím. Pokrútila som hlavou. Samozrejme, že to spravím! Ani neviem ako dlho som tam sedela, no zaspala som na podokenici, sledovaná hviezdami.
Ráno bolo ako každé. Waleryina posteľ bola ustlaná a prázdna. Sheena a Silver ešte spali, za čo som bola vďačná. Bolo by hlúpe, keby ma našli spať na okne. Vstala som, z kufra som si vytiahla školskú uniformu a tiene na oči, ktoré budem určite potrebovať a vošla som do kúpelne. Rýchlo som sa osprchovala, nahádzala na seba oblečenie a potom som prešla k zrkadlu. Ako som čakala, pod tmavými očami som mala mierne kruhy a moja pleť bola bledšia ako inokedy. Prehrabla som si čierne vlasy. Aspoň tie boli v normálnom stave. Na oči som si naniesla čierne tiene, ktoré ako tak skryli kruhy pod nimi a vyšla som z kúpeľne. Viac so sebou spraviť nemôžem.
Sheena aj Silver sa medzitým zobudili, tak som sa posadila na okno a počkala som, kým budú hotové. Potom sme sa pobrali do Veľkej Siene. Nezastavili sme sa ani v klubovni, kde nás takmer všetci zdravili. Nechápem, prečo ma považujú za “kráľovnú Slizolinu“ ako to nazývali Sheena so Silver. Áno, mám veľmi dobrý pôvod, ale o ňom predsa nikto nevie. Dokonca ani Sheena a Silver. Nepovedala som o mojej rodine nikomu. Mala som to zakázané a ja som dobre vedela prečo.
Sieň bola takmer plná, no stále prichádzali ďalší študenti. Zamierila som k Slizolinskému stolu, do ruky som vzala pohár s tekvicovým džúsom a trochu som si odpila. Ani som si nevšimla ako a bola pri nás McGonagallová s rozvrhmi. Keď začala vymenúvať moje predmety, len som netrpezlivo prikývla a takmer som jej vytrhla svoj rozvrh. Počkala som, kým rozvrhy dostanú aj Sheena a Silver a až potom som sa pozrela na papier, ktorý som držala.
„Tak čo tu máme?“ spýtala som sa. Takmer mi z ruky vypadol pohár a zostala som prekvapene pozerať na tie písmenka. Nechápala som, či som niečo prečítala zle, alebo som niečo zlé spravila, že som za to dostala taký rozvrh. Pozrela som na moje spolusediace. Obe sa tvárili podobne ako ja.
„Dvojhodinovka s Chrabromilom?“ spýtala sa Silver, možno trochu hlasnejšie, ako by mala ,lebo pár študentov sa otočilo k nám.
„Nie, Silver, to je nič. Takmer všetky hodiny máme s Chrabromilom!“ opravila ju Sheena.
Silver pohľadom prebehla rozvrh a zatvárila sa nahnevane. „Za čo?“ spýtala sa.
Ja som len ticho odhodila rozvrh na stôl. Taký hrozný rozvrh som už dlho nevidela. No... aspoň to je hodina so Snapeom. Tie sú najlepšie. Milujem jeho buzerovanie Chrabromilčanov. Budeme to teda musieť vydržať.
„Tak, ako sa na vás pozerám, zdá sa, že vás do šiesteho ročníku preliezlo až priveľa slabých.“ Snape prechádzal pomedzi lavice a svojim chladným pohľadom si premeriaval Chrabromilčanov. „No s neschopnosťou poroty ja už veľa nespravím, nevadí. Pripravte sa, že tento rok bude ešte ťažší ako všetky predchádzajúce dokopy. Kto sa na to necíti, radím mu, aby vypadol a už sa nevrátil, v tomto ročníku nebudem tolerovať nič. Jeden pokazený elixír a letíte. Je to všetkým jasné? Už sa s vami nikto nebude babrať v rukavičkách a ja ako prvý nie. Prihlásili ste sa na MLOK-y z elixírov, tak dokážte, že na to máte. Toho, kto ma nepresvedčí, že dokáže spraviť skúšky aspoň na prekonáva očakávania ani na ne nepustím,“ ešte raz si ich prezrel a so šibnutím prútika sa otočil k tabuli. „Strana 23 Prípravy elixírov pre pokročilých. Začneme niečím jednoduchším. Do konca hodiny mi každý na stôl položí vzorku Kostro-rastu v tretej fáze prípravy na oznámkovanie. Prísady máte zhrnuté na tabuly. Ale ešte moment, trochu si vás popresádzam.“ Posledná veta v jeho podaní vyznela veľmi nebezpečne.
Vedela som, že to bude darček na privítanie pre červeno-zlatých, ale bohužiaľ, odnesieme si to aj my. Aspoň som dúfala že mňa, ako jeho obľúbenú žiačku nechá sedieť so Sheenou a Silver.
Len sme sledovali, ako sa ostatní neochotne stavajú a mrmlajúc prechádzajú na svoje nové miesta. No Snape bol očividne rozhodnutí nevyhovieť nikomu. Najprv odišla Sheena k Jodnesovej. Mňa a Silver nechal podozrivo dlho sedieť spolu. No keď boli takmer všetci popresádzaní, v Snapeových očiach som zazrela tie známe iskričky. Tie sa tam objavovali len a len pri buzerovaní Chrabromilčanov.
„Tak a nakoniec- slečna Potterová sa vymení so slečnou Williamsovou.“
Bolo zvláštne, že som to akosi čakala. Potterová je tŕňom v Snapeových očiach. A on vie, ako nahnevať študentov. Silver na mňa hodila posledný zmučený pohľad a potom vstala a odkráčala k Cathlerovej.
Keď si ku mne Potterová sadla, rozhodla som sa ju ignorovať. Polokrvní a humusáci predsa nie sú hodní pozornosti niekoho, ako som napríklad ja.
Rýchlo som si nalistovala určenú stranu, vzala som si pomôcky, položila ich na stôl a začala som pracovať. Elixíry mi išli, nemusela som sa báť, že by sa mi tento nevydaril. Vtom sa ku mne otočil Laurence. Laurence Derrick, ďalší metlobalista, odrážač, môj kamarát a výnimočne chalan, s ktorým som ešte nechodila.
„Za čo sme si zaslúžili sedieť so zradcami krvi a humusákmi? Snape sa zbláznil? Odkedy trestá svojich?“ spýtal sa nahnevane.
„Sa máš čo sťažovať, ja sedím s obomi naraz,“ odvrkla som a pohľad som hodila na akési dievča, s ktorým sedel. Určite lepšie, ako Potterová.
„Mala by si si vybrať, Thompsonová. Nedokážem sa rozdvojiť,“ ozvala sa Potterová.
Nepamätala som si, že by ju niekto žiadal o zapojenie sa do našej debaty.
„Nemusíš sa ani rozdvojovať, Potterová, si humusáčka aj zradkyňa krvi v jednom,“ rozhodla som sa, že keď sa nám tak milo vnútila, nebudem ju ignorovať a vysvetlím jej to, čo je pre jej mozog očividne nepochopitelné. A pritom je to také jednoduché. Nazvala by som to jedným slovom - Chrabromilčan.
„To tak trochu nejde. Buď som humusáčka, čiže nemám čistú krv, alebo som zradkyňa krvi a tým pádom som čistokrvná čarodejnica a nemôžem byť humusáčka.“
Posmešne som sa zasmiala a pozrela som na Laurencea, či chápe, ako môže byť niekto taký hlúpy. Aj on sa na nej dobre bavil.
„Si humusáčka lebo tvoja mama je mukelka a si zradca krvi, lebo aj tvoj otec je zradca krvi,“ vysvetlila som jej a znechutene som odfrkla. Mať takú rodinu...nie, to si radšej nebudem ani predstavovať.
„Moja mama je rovnaká čarodejnica ako tvoja. Vlastne, to by som radšej nemala tvrdiť, keďže nikto nevie, kto sú tvoji rodičia. Za celých šesť rokov ich nikto nevidel.“
S posmešným výrazom som na ňu pozrela. Ako môže porovnávať jej humusácku matku s mojou mamou? Radšej som sa ovládla a svoju pozornosť som znova preniesla na svoj elixír. Hneď, ako sme sa prestali rozprávať sa pri našom stole objavil Snape a začal niečo hovoriť Potterovej. Nevšímala som si ich, len som sa ďalej venovala kotlíku.
„Výborne, slečna Thompsnová,“ zhodnotil nakoniec moju prácu, otočil sa a odišiel.
„Tí Chrabromilčania asi nevedia čítať,“ zhodnotil Laurence pozerajúc na jeho spolusediacu, ktorej to v kotlíku nápadne šumelo.
Len som sa zasmiala, no akýsi Chrabromilčan, ktorý sedel v lavici hneď pri mojej sa ozval.
„Že to hovorí práve Slizolinčan,“ povedal nahnevane.
„Ó, chceš sa so mnou hádať?“ spýtal sa Laurence posmešne s nadvihnutým obočím.
„Nie,ty mi za to nestojíš. Si oveľa menej, ako akýkoľvek Chrabromilčan,“ odpovedal pokojne a nazrel do svojho kotlíka. Laurence sa zasmial.
„Myslíš tých vašich humusákov?“
„Nepoužívaj to slovo predo mnou!“ vykríkol Chrabromilčan a nahnevane vstal.
Všetky hlavy zo zadných lavíc sa otočili k nim. Snape bol našťastie vpredu a niečo nahnevane hovoril nejakému Chrabromilčanovi.
„A prečo? Veď humusáci sú!“ slovo sú značne zdôraznil. Znova sa zasmial a tiež vstal.
Chrabromilčan mal očividne slabé nervy, pretože aj cez lavicu sa naňho vrhol a vrazil mu do tváre. Laurence mu úder opätoval. Chrabromilčan sa znova zahnal a ja som Laurenca rýchlo potiahla, čím sa vyhol úderu.
„Čo sa tu deje?!“ Snape zrazu stál pri nás a potešene pozeral na študentov. Ten pohľad znamenal trest. „Strhávam Chrabromilu dvadsať bodov za provokovanie. Plus pánovi Derrickovi, pánovi Pittovi, slečne Potterovej... a aj slečne Thompsonovej udeľujem trest.“
Videla som, ako zaváhal, keď vyslovil moje meno, no vedel, že keď do toho zatiahol Potterovú, musel aj mňa.
Potterová očividne chcela namietať, no všimla som si, ako jej kamošky krútia hlavami. Asi si uvedomovali, že by to znamenalo ďalšie body dole. A ja som bola tiež ticho. Nechcela som, aby Potterová prišla o trest.
„Tak čo je? Vráťte sa do práce!“ zakričal Snape na ostatných študentov.
S povzdychom som sa znovu naklonila nad kotlík. Tekutina v ňom mala stále správnu farbu. Vydýchla som si, že sa nič nezničilo. Elixír som dokončila a vzorku som odniesla na stôl. Zadanie úlohy som nepočúvala, Sheena alebo Silver ma s tou úlohou oboznámia neskôr. Svoje veci som si dala naspäť do tašky, no nevykročila som k dverám za Sheenou a Silver, musela som počkať na Snapeov trest. Spolu s ostatnými som pristúpila k stolu a zadívala sa do tých tmavých očí.
„Tak, čo to tu máme?“ spýtal sa s dostatočnou dávkou sarkazmu v hlase. „Niekto sa tu nevie chovať. Aký trest by som vám len dal?“ Snape sa zatváril zamyslene.
Trochu som sa bála toho, čo vymyslí. Snape je totižto vo vymýšľaní trestov veľmi nebezpečný.
„Keď je ten začiatok roka, dám vám miernejší trest. Zajtra po vyučovaní pôjdete do Siene Slávy a vyleštíte tam všetky poháre a ceny. A teraz choďte.“
Nikto z nás neváhal a hneď sme vykročili k dverám. Bola som trochu prekvapená. Žeby Snape dostal nejakú malú dávku svedomia, keď vymýšľa takéto tresty? Nevadí, ja by som si určite nesťažovala. Ale aj tak, trest hneď v prvý deň? Som vážne šikovná...
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
